„ Chcete byť otrokmi bánk a platiť si náklady svojho vlastného otroctva? Potom ich nechajte vytvárať peniaze..."
Josiah Stamp, guvernér Bank of England, 1920
Peniaze a banky – skrytá pravda za svetovým zadĺžením
Richard Greaves
1) Čo sú peniaze? Ako sú vytvárané a kto ich vytvára?
2) Prečo je skoro každý až po uši v dlhoch ... jednotlivci, firmy i celé národy?
3) Prečo nemôžeme uspokojovať naše denné potreby – domy, nábytok, autá, atď. bez pôžičiek?
4) O koľko by mohli klesnúť ceny a vzrásť platy, keby firmy nemuseli platiť veľké čiastky na úrokoch, ktoré tak musí pridať ku svojim nákladom na tovar a služby, ktoré dodávajú?
5) O koľko by sa mohli znížiť dane a zvýšiť prostriedky na verejné služby, ako zdravotníctvo a vzdelanie, pokiaľ by vlády mohli vydávať peniaze samy, miesto aby si ich požičiavali za úrok od súkromých bánk?
ČO SÚ TO PENIAZE?
Je to jednoducho prostriedok, ktorý používame pre vymenu tovaru a služieb.
Bez nich by kúpy a predaje boli nemožné, okrem priamej výmeny.
Bankovky a mince sú vo svojej podstate prakticky bezcenné. Berú na seba hodnotu ako peniaze len preto, že my všetci ich akceptujeme, keď nakupujeme a predáváme.
Pre udržanie obchodu a ekonomické aktivity musí byť k dispozícii dostatok média pre zmenu nazývanou peniaze, ktoré umožňujú aby sa toto všetko mohlo odohrávať.
Keď je ich dostatok, ekonomika rastie. Keď je ich nedostatok, nastane pokles.
Za Veľkéj hospodárskej krízy ľudia chceli pracovať, chceli tovar a služby, všetky suroviny pre priemysel boli k dispozícii atď. Avšak národné hospodárstvo sa zrútilo, pretože v ňom bolo v obehu príliš málo peňazí.
Jediný rozdiel medzi rastom a pádom, prosperitou a recesiou, je zásoba obeživa.
Niekto musí byť zodpovedný za to aby zaistil dostatok peňazí v obehu, aby mohli byť pokryté všetky kúpy a predaje, ktoré mezi ľuďmi prebiehajú.
Každý národ má k tomuto účelu centrálnu banku – v Británii je to Bank of England, v Spojených státoch Federálne Rezervy (FED).
• Centrálne banky pôsobia ako bankér pre komerčné banky a vládu – napríklad rovnako ako jednotlivci a firmy v Británii majú účty v komerčných bankách, majú komerčné banky a vláda účty v Bank of England.
DNEŠNÉ „PENIAZE" VYTVORENÉ SÚKROMNÝMI ZÁUJMAMI PRE SÚKROMNÝ ZISK
„Nechajte ma vydávať a kontrolovať peniaze národov, a nebude mi záležať na tom, kto píše zákony." Mayer Amschel Rothschild (bankéř) 1790
1. Centrálne banky niesú riadené zvolenými zástupcami, ale veľkou mierou SÚKROMNÝMI ZÁUJMAMI zo sveta komerčného bankovníctva.
2. V Británii dnes bankovky a mince tvoria len 3% z celkovej peňažnej zásoby, oproti 50% v roku 1948.
3. Ostávajúcich 97% je v obehu ako úvery – osobné a firemné pôžičky, hypotéky, dočasné úvery, atď., poskytnuté komerčnými bankami a finančnými inštitúciami – za ktoré sa platí úrok. Tento vzor sa opakuje po celej zemeguli.
4. Banky sú firmy vytvárajúce zisk z úrokov z pôžičiek, ktoré poskytujú. Od tej doby, keď le nony rozhodujú komu požičajú, efektivne rozhodujú o tom, čo sa bude vyrábať, kde sa to bude vyrábať a kto to bude vyrábať, všetko na báze ziskovosti pre banku, bez ohľadu na to, čo je prospešné pre spoločnosť.
5. V dnešnej situácii, keď úvery vytvorené bankami činia 97% peňažnej zásoby, sú takto celé ekonomiky smerované k vytváraniu zisku finančným inštitúciam. Toto je skutočná moc, zriedka rozpoznaná alebo pochopená, ktorej sme podriadení všetci, vrátane vlád po celom svete.
6. Naše peniaze, miesto aby boli bezúročne poskytované ako prostriedok zmeny, teraz odvádzame ako dlh voči bankérom, a zatiaľ čo im to poskytuje obrovský zisk, moc a kontrolu, my všetci zápasíme s rastúcim bremenom dlhu..
7. Tým, že poskytujú úvery tým, ktorých schvália, a odoprú tým, ktorí sa im nepáčia, môžu mezinárodný bankéri vytvoriť boom alebo krach a podporovať alebo podkopávať vlády.
8. Je omnoho menej riskantné vytvárať pôžičky, než investovať do reálneho podniku. Úrok je splatný bez ohľadu na úspech podniku. Ak napríklad firma neuspeje alebo nemôže splácať úroky, banka zabaví dlžníkov majetok.
9. Požičiavanie si je extrémne drahé pre dlžníkov, ktorí nakoniec môžu splatiť 2 alebo 3-násobok sumy, ktorú si pôvodne požičali.
10. Peniaze, ktoré požičiavajú, vytvárajú banky z ničoho – vysvetlenie, že všetko, čo banka robí, je len požičiavanie peňazí uložených u nej inými ľuďmi, je veľmi zavádzajúce.
PENIAZE VYTVORENÉ AKO DLH
Nerozlíšime medzi 25 miliardami libier v obehu vo forme bankoviek a mincí (vydaných vládou) a 680 miliardami libier vo forme úverových účtov, dočasných úverov, atď. (vytvorených bankami a pod.).
So 100 librami v hotovosti vo vašej peňaženke je zaobchádzané úplne rovnako ako so 100 librami na vašom bežnom účte či kontokorentom, ktorý Vám umožňuje prečerpanie účtu vo výške 100 libier. Za všetko si môžete kúpiť tovar.
V roku 1948 sme mali 1,1 miliardy libier v bankovkách a minciach a 1,2 miliardy pôžičiek, atp., vytvorených bankami – v roku 1963 už to ale boli 3 miliardy v hotovosti a 14 miliárd v bankami vytvorených pôžičkách, atd.
Vlády v priebehu rokov jednoducho vydali viac bankoviek a mincí, aby pokryli infláciu, ale dnešných 680 miliard v bankami vytvorených pôžičkách predstavuje enormný nárast, ktorý infláciu dokonca umožňuje.
• Ako vznikli tieto nové „peniaze" vo forme pôžičiek apod., ktoré sú rovnocenné s bankovkami a mincami?
„Proces, ktorým banky vytvárajú peniaze je tak jednoduchý, že to nejde na rozum." Profesor. J. K. Galbraith
Ako sa to robí? Zjednodušený príklad.
Vezmeme si hypotetickú malú banku. Má desať vkladateľov/sporičov, z ktorých každý si uložil 500 korún.
Banka im dlží 5000 a má oných 5000, aby mohla vyplatiť to, čo dlží (bude držať oných 5000 na účte v Štátnej banke – to, čo má na tomto účte, sa nazýva likvidné aktívum).
Podnikateľ Lojzo si ide vziať od banky pôžičku 5000, ktorá mu má pomôcť rozbehnúť podnik.
Tá je mu poskytnutá za podmienky, že ju za 12 mesíacov splatí – plus 10% úrok – viacej o tom pozdejšie.
Je otvorený nový účet na Lojzove meno. Nič na ňom nieje, ničmenej banka mu dovolí čerpať a utratiť 5000 korún.
Vkladatelia niesú o pôžičke pre Lojza upovedomený. Nieje im povedané, že ich peniaze už pre nich naďalej niesú k dispozícii – Čiastky na ich účtoch ale neboli redukované a prevedené na Lojzov účet.
Poskytnutím tejto pôžičky zvýšila banka svoje pasíva na 10 000. Lojzo má nárok na 5000, ale i vkladatelia naďalej môžu nárokovať svojich 5000.
Pokým má banka teraz pasiva 10 000, nieje náhodou insolventná, keď na začiatku mala len 5000? Nie tak úplne...
Banka Lojzovu pôžičku považuje za AKTÍVUM, nie pasívum, na základe toho, že jej teraz dlží 5000.
Bilancia banky teraz ukazuje, že dlží svojim vkladateľom 5000, a jej je teraz dlžné 5000 Lojzom. Vytvorila si tak pre seba nové aktívum 5000 vo forme dlhu, pohľadávky u Lojza tam, kde predtým nič neexistovalo – napriek tomu pôvodné vklady sú stále na účte v Štátnej banke – banka je solventná – prinajmenšom z účtovného hľadiska! (Na tejto úrovni vsádza banka na to, že akonáhle Lojzo utratí prostriedky z pôžičky, nie všetci vkladatelia budú chcieť zpäť svoje vklady!)
Banka mala úplne voľnú ruku vo vytvorení tejto 5000 pôžičky, ktorá, ako uvidíme, predstavuje nové „peniaze" tam, kde pred tým nič neexistovalo. Vznikli jednoducho škrtnutím pera alebo stlačením počítačovej klávesy.
• Myšlienka, že banky vytvárajú niečo z ničoho a potom za to účtujú úrok pre súkromný zisk, môže vypadať pekne odpudivo. Keby ktokoľvek iný urobil to isté bol by súdený za podvod či falšovanie!
Nové „peniaze" vstupujúce do ekonomiky
Lojzova pôžička sa efektívne stáva novými „peniazmi", akonáhle ju v súvislosti so svojim novým podnikom utratí za vybavenie, nájomné, mzdy, atď.
Nové „peniaze" sú takto dopravené k dalším luďom, ktorí ich na druhej strane použijú na platby za tovar a služby – takže čoskoro budú obiehať v ekonomike.
Pri tejto cirkulácii nevyhnutne skončí na účtoch iných ľudí.
• Pokiaľ sú zaplatené na niekoho účet, ktorý nieje prečerpaný, je to ďalší vklad – Lojzo zaplatí svojej sekretárke 100, tá si otvorí účet v našej hypotetickej banke – a ta má teraz na vkladoch 5100.
Ak na chvíľu budeme predpokladať, že ostávajúcich 4900 skončí na účtoch pôvodných vkladateľov našej hypotetickej banky, tak ma teraz dalších 4900 na vkladoch – celkom 9800, pokiaľ vkladatelia nechali svoje pôvodné vklady nedotknuté. V praxi by síce veľká časť skončila na účtoch vkladateľov u iných bánk, ale tak ako tak, teraz je v obehu 5000 nových "peňazí".
V skutočnosti teda všetky vklady v bankách a inde reálne pochádzajú z „peňazí" pôvodne vytvorených ako pôžičky – (okrem prípadov, keď sú vklady skladané v hotovosti – viac o hotovosti zanedlho).
Ak máte na vašom bankovom účte 500, je fakt, že sa niekto iný, podobne ako Lojzo, zadĺžil, aby ich získal.
Kľúčom k celej veci je skutočnosť, že :
1. Čerpanie hotovosti tvorí len malé percento bankových obchodov.
2. Zákazníci bank dnes prevádzajú takmer všetky platby mezi sebou šekom, switchom, bezhotovostnou platbou či elektronickým prevodom, atď. Stav ich jednotlivých účtov je adekvátne vyjadrený len zmenou niekoľkých čísel v počítačových databázach – len účtovnej položky. Žiadne skutočné peniaze/hotovosť nemenia majiteľa. Celá vec je v podstate účtovný proces, ktorý sa odohráva vo vnútry bankového systému.
ROLA HOTOVOSTI
Štát je zodpovedný za výrobu hotovosti vo forme bankoviek a mincí.
Tieto sú potom vydané Štátnou bankou a dané do obehu cez komerčné banky – banky ich nakupujú za nominály od vlády, aby uspokojili záujem svojich zákazníkov po hotovosti.
Banky musia za túto hotovosť platiť a robia tak z prostriedkov, ktoré majú na svojich účtoch v Národnej banke – ich likvidné aktíva. Ich účty sú adekvátne debetované.
Štát (prostredníctvom ministerstva financií) má taktiež účet v Národnej banke, na ktorý je pripísaná nominálna hodnota bankoviek a mincí, za ne tiež banky platia. (Toto sú teraz peniaze verejných prostriedkov, ktoré môžu byť vynaložené na verejné služby, atď.)
Toto je zpôsob, ako všetky banky získávajú svoje zásoby bankoviek a mincí, ale hotovosť, ktorú si banka môže kúpiť, je obmedzená objemom prostriedkov, ktoré drží na účte v Národnej banke – svojimi likvidnými aktívami.
• Akonáhle je táto hotovosť vybraná zákazníkmi bánk, vstúpi do obehu v ekonomike.
Na rozdiel od pôžičiek vytvorených bankami, atď., je hotovosť bezúročná a môže cirkulovať v ekonomike po neobmedzene dlhú dobu.
BEZHOTOVOSTNÉ PLATBY – len účtovné položky
S tým ako málo hotovosti je čerpaných a zo zkúseností vediacich, že veľké objemy vkladov zostanú nedotknuté vkladateľovi po primeranú dobu, banky len dúfajú, že ich likvidné aktíva budú dostačujúce k tomu, aby im umožnila kupovať hotovosť potrebnú k pokrytiu relativne veľmi malého objemu bežne vyberanej hotovosti.
Banka sa dostane do vážnych problémov, pokiaľ záujem po výbere hotovosti zo strany vkladateľov a taktiež dlžníkov, ktorí chcú čerpať svoje úvery v hotovosti, prevýši prostriedky, ktoré má na svojom účte v Národnej banke.
• V praxi by sa pravdepodobne pokúsila sama získat pôžičku od Národnej alebo inej banky, aby sa dokryla. Pokiaľ by to zlyhalo musela by vyžadovať splatenie niektorých úverov a zabrať majetok dlžníkov neschopných splácať.
POHĽADÁVKY VKLADATEĽOV ZA BANKOU
Akonáhle ste deponovali vklad v banke (v hotovosti alebo šekom), všetko čo potom máte je pohľadávka za bankou vo výške stavu na vašom účte. Ste jednoducho nezaistený veriteľ!!!. Váš bankový výpis je záznam o tom koľko Vám banka dlží (pokiaľ ste ho prečerpali, je to záznam koľko vy dlžíte banke). Tá Vám zaplatí čo dlží tým, že Vám dovolí vyzdvihnúť si Vašu vlastnú hotovosť, za predpokladu, že jej má dostatok aby tak mohla učiniť.
Akonáhle sa zákazníci pokúšajú vyzdvihnúť príliš mnoho hotovosti, jedná sa o run na banku, ktorá čoskoro odmietne poskytovať ďalšie výbery. Tu platí, že kto skôr príde, ten skôr melie!
Pokiaľ by ste chceli previesť platbu šekom, je menej pravdepodobné, že to bude problém – jednoducho prevádzate časť svojej pohľadávky za bankou na niekoho iného – na osobu, v jej prospech je šek splatný – je to len účtovný záznam.
Pokiaľ má osoba, na ktorú je šek vystavený účet v rovnakej banke ako vy, vklad zostáva v banke – celkove je banka presne v rovnakej pozicíi ako predtým.
• Dám Vám šek na 50 – my obaja máme účty v pluse u Barclay – to čo Barclay dlží mne je znížené o 50, čo Barclay dlží Vám zvýšené o 50 – ale z Barclay nič neodyšlo – celkové vklady alebo pohľadávky za Barclay zostávajú rovnaké...
VZÁJOMNÉ POHĽADÁVKY BÁNK
... ALE pokiaľ máte svoj účet vLloyd Bank, vklady v Barclay sa znížia o 50, zatiaľčo u Lloyd sa o 50 zvýšia.
Denne sa mezi zákazníkmi rôznych bánk uskutočňujú miliony transakcií ako táto, za použitia platobných kariet, bezhotovostných prevodov, elektronických transférov alebo šekov – vklady sa tak neustále presúvajú medzi bankami.
Všetky tieto šeky a elektronické prevody putujú cez centrálnu „clearing house".
Tranzakcie sa vysporiadajú proti sebe navzájom, ale na konci dňa si banky navzájom dlžia určitý, relatívne malý objem peňazí.
Banka musí byť vždy schopná vysporiadať svoje záväzky.
• Aby sa tak mohlo stať, prevedie platbu zo svojho účtu v Národnej banke na veriteľov účet v tej istej banke.
Takto banka čelí pohľadávkam z dvoch zdrojov (ktoré pokrýva zo svojich likvidných aktív) – hotovosť, ktorú požadujú ich zákazníci a prostriedky, ktoré požadujú ostatné banky ako vysporiadanie záväzkov.
Ak niesú všetky banky v istý okamih konfrontované s veľkým dopytom po hotovosti, je bankový systém ako celok bezpečný, aj keď jednotlivá banka je zraniteľná, pokiaľ by veľká časť vkladateľov z nejakého dôvodu chcela vybrať svoje vklady alebo ich previesť do iných bánk.
Teraz vidíme, že celý tento systém je dnes v podstate účtovné cvičenie, kde denne putujú milióny pohľadávok mezi bankami a ich dlžníkmi a vkladateľmi za pomoci relativne malého objemu skutočných peňazí meniacich majiteľa – a to všetko je kryté len malou rezervou likvidných aktív.
Systém je známy ako BANKOVNÍCTVO ZALOŽENÉ NA ZLOMKOVÝCH REZERVÁCH a banky sú niekedy správne nazývané ako obchodníci v dlhoch.
Účtovníctvo banky Barclay z roku 1999 ilustruje celú vec veľmi dobre – mala pohľadávky z pôžičiek vo výške 217 miliárd, vkladateľom dlžila 191 miliard – a to všetko kryté len 2,2 miliardami likvidných aktív!
Objem bankových pôžičiek je závislý na objeme hotovosti, ktorú banka má alebo môže nakúpiť – jej likvidné aktíva – skôr ako na objeme vkladov zákazníkov.
• Ale pokiaľ banka môže prilákať vklady zákazníkov iných bánk, jej likvidné aktíva vzrastú, tak ako ostatné banky vysporiadavajú svoje záväzky z mezibankovného styku v prospech tejto banky – z toho dôvodu existuje veľká konkurencia mezi bankami snažiacimi sa prilákať vklady.
Úrok – veľké zisky pre banky
Poďme sa teraz vrátiť k Lojzovi, ktorý našej banke musí platiť 10% úroku zo svojej pôžičky – 500. Tieto platby úrokov sú peniaze, ktoré prichádzajú do banky, je to zisk a skončí na účte banky v Národnej banke – dalšia dodatočné likvidné aktíva pre banku.
Ta má teraz ďalších 500 aby mohla uspokojiť výbery svojich vkladateľov. Pokiaľ sa Lojzovi podarí splatit taktiež pôvodnú pôžičku, banka bude mať extra ďalších 5500.
Naša banka vytvorila pre seba z ničoho aktíva vo výške 5000 vo forme úveru Lojzovi. Ten už nič nedlží, ale tým, že splatil pôžičku aj s úrokmi, zmenil pre banku obyčajný dlh na 5500 likvidných aktív –PEKNÝ ZISK PRE BANKU !!!... a vytvoril základ, na ktorého báze môže byť poskytnuté ešte viac pôžičiek.
Banky dnes riskujú a poskytujú pôžičky, ktoré 100 i viacnásobne prevyšujú ich likvidné aktíva, ako ukazuje účtovníctvo banky Barclay z roku 1999 – (pozri vyšie).
Takže naša banka skoro vytvorí omnoho viac úverov. Taktiež vklady, ktoré dostane zpäť, sa zvýšia, a tým sa zvýšia aj platby úrokov a teda i zisk.
• S viac pôžičkami a viac vkladmi bude vetši dopyt po výbere hotovosti – ale rastúce zisky znamenajú, že banka môže nakúpiť viacej hotovosti. (To je zpôsob, ktorým sa objem hotovosti v obehu v Británii stále zvyšoval, až roku 1997 dosiahol 25 miliard libier.)
Myslieť si, že keď si požičiate peniaze od banky, požičiavate si peniaze, ktoré ostatný ľudia uložili – koniec koncov, znamená veriť v mýtus – požičiavate si od banky peniaze, ktoré vytvorila ona a Vám ich dala k dispozícii vo forme pôžičky.
!!!!!!! Viac dlhu pre nás ostatných !!!!!!!
Lojzove platby úrokov a každá splátka úveru banke viacmenej znamená, že tieto „peniaze" už neobiehajú v ekonomike.
Každá platba na prečerpaný účet znižuje ono prečerpanie/úver. To funguje ako splátka banke a tieto „peniaze" sú pre ekonomiku ztratené .
Musí sa požičať viac peňazí, aby sa ekonomika udržala v chode. Pokiaľ si ľudia nepožičiavajú alebo banky nepožičiavajú, nastane prepad v množstve peňazí v obehu, čo bude mať za následok zníženie nákupov a predajov – bude následovať recesia, prepad alebo celkové zrútenie, podľa toho o aký veľký nedostatok sa jedná.
Nárast v bankami vytvorených úveroch v priebehu rokov je další nezvratný dôkaz, že banky vytvárejú „peniaze" z ničoho – z 1,2 miliardy v roku 1948 až na 14 miliard v roku 1963 a 680 miliard v roku 1997...
Dnešný objem bankoviek a mincí v Británii má potom, keď vezmeme v úvahu infláciu, podobnú kúpnu silu ako v roku 1948 (1,1 miliardy), ale od tej doby došlo k viac než desaťnásobnému reálnemu nárastu peňažnej zásoby vytvorenej z úverov stvorených bankami.
To umožnilo ekonomike enormne expandovať a následkom toho sa životná úroveň mnohých ľudí podstatne zlepšila ... ale stalo sa tak na základe vypožičaných peňazí! Čo je úver pre banku je dlh pre všetkých ostatných.
• Banky získavajú stále vetší diel našej pôdy, domovov a dalších aktív prostrednictvom zadlžovania sa jedincov, priemyslu, poľnohospodárstva, služieb i vlád – a to do tej miery, že dnes efektívne vlastní nielen Britániu, ale celý svet.
ODOZVY PEŇAŽNÉHO SYSTÉMU ZALOŽENÉHO NA DLHOCH
1) Tovar a služby sú omnoho drahšie...
Cena za vypožičiavanie si zo strany výrobcov, prepravcov, maloobchodníkov atď., to všetko musí byť zahrnuté do ceny konečného výrobku.
2) Spotrebitelia majú oveľa menej peňazí na utrácanie...
Sú zaťažené náklady hypoték, dočasných úverov, kreditných kariet, osobných pôžičiek atď. Dôsledkom 1) a 2) je...
3) prebytok tovaru a služieb...
... pretože populacia ako celok si nemôže dovoliť kúpiť všetok tovar a služby, ktoré sú vyrobené. Toto zpätne vytvára...
4) tvrdú konkurenciu...
Podniky sa snažia znížiť ceny a náklady, aby si odtrhli časť tejto obmedzenej kupnej sily v ekonomike, čo dokazuje:
(I) Mzdy držané dole, ako je len možné.
(II) Ubúdanie pracovných miest.
(Oba tieto faktory ešta viac redukujú kúpnu silu populacii.)
(III) Maloobchodníci dovážajú lacné produkty z cudziny, kde sú mzdy omnoho nižšie.
(IV) Výroba lacnejšieho tovaru, ktoré dlho nevydrží.
(V) Nízká priorita ochrany životného prostredia.
(VI) Fúzia a prevzatie – spoločnosti sa stávajú vetšími a vetšími, hnané snahou nájsť nové trhy.
(VII) Veľké spoločnosti presúvajú výrobu do chudobnejších zemí, ktoré majú lacnejšiu a neorganizovanú pracovnú silu a menej prísne bezpečnostné predpisy a ekologické zákony alebo...
(VIII) ... dožadovanie sa veľkých vládnych dotácií a daňových úľav, ako ceny za vybudovanie novej výroby alebo nepresídlenie firmy do zahraničia.
5) Stále rastúca zadĺženosť.
Keď banka vytvorí peniaze vytvorením pôžičky, nevytvorí tým peniaze potrebné pre jej splatenie.
Banka požičala Lojzovi 5000, ale požaduje zpäť 5500. Lojzo musí ísť do sveta obchodu a konkurovať a predávať, aby dostal ďalších 500 od svojich zákazníkov. Tie môžu prijsť len z peňazí ktoré obiehajú v ekonomike – vytvorených z pôžičiek, ktoré si vzali další ľudia – takže skoro niekto bude mať nedostatok peňazí a bude si musieť požičať ešte viac.
Takže jediná cesta ako platiť úroky je vziať si viac pôžičiek.
Aj keď niekoľko jedincov a podnikov môže splatiť svoje dlhy alebo z toho vyjsť bez dalšieho vypožičiavania, ľudia a podniky CELKOVE musia pokračovať vo vypožičiavaní. A STÁLE VIAC A VIAC, aby sa do ekonomiky dodali peniaze, potrebné pre udržanie úrokových splátok a celkového objemu dlhu.
Súčasná úroveň britského dlhu vo výške 680 miliard libier znamená, že si každoročne požičiame okolo 60 miliard nových „peňazí", čím tieto peniaze vzniknú, aby sme mohli platiť úroky.
Ale ľudia ani podniky si nemôž požičiavať do nekonečna – nebudú si to totiž mocť ďalej dovoliť, a postupne si prestanú požičiavať viac peňazí, čím im to neumožní vzniknúť. Keď sa to stane, dostane sa ekonomika do poklesu. Systém tak obsahuje semena vlastného zničenia.
Keď sa bankám splácajú splátky a úroky, sú to peniaze vyberané z obehu. Pokiaľ by to šlo do nekonečna, nakoniec by v ekonomike, kde je peňažná zásoba veľkou mierou vytváraná pôžičkami atď. vytvorenými bankami, neboli v obehu takmer žiadne „peniaze" a tým ani žiadna ekonomika.
• Za súčasného systému, pokiaľ sa má ekonomika udržať v chode, peniaze sa musia požičiavať stále dookola. Bolo by možné jednoducho nechať obiehať ostávajúcu peňažnú zásobu bez vytvárania nových peňazí, nebyť skutočnosti, že je potreba dalších peňazí, aby pokryli úrokové platby a taktiež umožnili ekonomike rast.
6) Inflácia
je zaručená, pretože výrobcovia si stále musia požičiavať viac, a cenu tohoto zvýšeného požičiavania sa musí premietnúť do ceny vyrábaného tovaru.
Ako je možné, že sa predpokladá, že sa zníži inflácia, keď požičiavatelia peňazí zodvihnú svoje ceny (t.j. zvýšia úrokové sadzby)?
Neznížia sa.
Len je tam opozdenie kým zodvihne ceny priemysel.
Zo začiatku je priemysel nútený držať alebo dokonca znižovať ceny a zisk klesá, alebo dokonca udržuje ztraty v zúfalej snahe predať svoj tovar v ekonomike, kde sú dostupné peniaze pre spotrebu redukované v dôsledku vyšších úrokov platených bankám.
Inflacia môže byť pod kontrolou alebo dokonca dočasne znížená, ale nakoniec priemysel musí zodvihnúť svoje ceny, aby pokryl tieto vyššie náklady.
To sa najčastejšie deje keď úrokové sazby klesajú, viac ľudí si požičiava, a peňažná zásoba a spotrebiteľské výdaje rastú. Inflácia ide potom nahor.
• Skutočnosť, že úroveň požičiavania/vytvárania peňazí, ako už bolo vysvetlené, musí stále stúpať (čo pridáva k celkovému bremenu úrokových platieb), garantuje, že inflácia bude existovat tak dlho, dokiaľ máme ekonomiku založenú na rastúcom dlhovom bremene.
DOPAD NA MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
Nadbytočný tovar v národnej ekonomike musí byť nejak využitý. Obvyklá cesta ako toho docieliť je zkúsiť ho exportovať! Je absurdné, že sa každý národ vzhľadom k rovnakému domácemu základnému problému pokúša o to isté.
To vytvára zúrivú konkurenciu na svetových trhoch a masy takmer identického tovaru zbláznene križujú zemeguľu hľadajúce odbyt.
Miesto aby bol medzinárodný obchod založený na recipročných a vzájomne výhodných dohodách, kde národy navzájom uspokojujú svoje jedinečné potreby a priania, sa celá vec stala neľútostným konkurenčným bojom v snahe odtrhnúť podiel na trhu, aby bolo možné zostať solventný v ekonomike založenej na dlhu.
Veľké spoločnosti požadují neobmedzený prístup na každý národný trh – takzvaný „voľný obchod".
• „Jednotný trh" Europskej únie, Severoamerická dohoda o voľném obchodu a Svetové obchodné organizácie sú najlepšími príkladmi ťahov prevádzaných v snahe otvoriť všetky národné trhy.
Vývoz je dobrý pre národnú ekonomiku
pretože keď sa za vyvezený tovar dostane zaplatené, prinesie to peniaze do vyvážajúcej národnej ekonomiky, bez toho aby sa zadĺžila.
Peniaze, ktorými sa za tento tovar platí, boli požičané v bankách dovážajúceho národa.
Tieto peniaze sú ztratené pre dovážajúce ekonomiky, ale dlh, ktorý tieto peniaze vytvoril, musí byť dovozcom naďalej splácený zo zbytku peňazí obiehajúcich v dovážajúcej ekonomike.
• Pokiaľ sa štát môže stať veľkým čistým vývozcom, na určitú dobu bude jeho ekonomika vzrastať so všetkými tymi prichádzajúcimi bezúročnými peniazmi – bude existovať obchodný prebytok.
Dovoz nieje tak dobrý pre národnú ekonomiku
AK niektoré štáty týmto zpôsobom vytvárajú obchodné prebytky, musí byť niečo iné čistými dovozcami a vytvárať obchodné deficity.
Nakoniec si tie štáty s veľkými deficitmi nemôžu naďalej dovoliť dovážať, pretože z ich ekonomík je odčerpané príliš mnoho peňazí a zanechá to v nich za sebou úmerne rastúce bremeno dlhu.
DLH TRETIEHO SVETA A MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND (MMF)
MMF bol založený aby poskytoval mezinárodnú rezervu peňazí s cieľom pomáhať štatom veľkými deficitmi.
V praxi to však veci zhoršuje.
Štát s veľkým deficitom je nútený vyhľadať záchranu v MMF.
ALE tu opäť príde vo forme pôžičky, so splatným úrokom.
Ako pôžičky od komerčnej banky, sú aj pôžičky MMF peňazí vytvorenými z ničoho, založenými na hotovostnom rezervnom poole poskytovanom západnými štátmi, ktoré sa zadlžujú aby ich mohli poskytnúť (pozri štátny dlh).
Štát s deficitom sa tak ešte viac zadĺži.
Ničmenej bude schopný naďalej pokračovať v obchodovaní a dovoze tovaru z bohatších štátov.
V dôsledku toho plynie veľká časť takto vypožičaných peňazí od MMF zpäť do ekonomík bohatších západných štátov.
Avšak povinnosť splatiť záväzky vrátane úrokov zostane na zadĺžené štáty.
Toto je pravda stojaca za hrôzami dlhu tretieho sveta – nejchudobnejšie zeme si požičiavajú peniaze aby podporili rast peňažnej zásoby bohatších zemí.
Aby sa zaistil príjem, z ktorého sú platené úroky a očistila sa obchodná bilancie, sú tieto nejchudobnejšie zeme nútené exportovať čokoľvek môžu vyprodukovať. Využívajú pritom každý možný zdroj – vypiľovnia lesov pre drevo, dolovanie, vzdávajú sa najlepšej pôdy aby mohli Západu dodávať luxusné potraviny, namiesto aby všetko využili pre miestnu potrebu.
Dnes, pre zeme v Afrike, centrálnej a Južnej Amerike a inde, nestačia príjmy z ich exportov dokonca ani na splátky úrokov z pôžičiek od MMF (a ostatných pôžičiek od západných bánk).
Čiastky zaplatené na úrokoch v priebehu rokov už ďaleko prevýšili objem pôvodných pôžičiek.
Výsledkom je zúfalý nedostatok peňazí v ich ekonomikách – čo má za následok zníženie úrovni základných zdravotných a vzdelávacích programov, atď.
V zemiach s ohromným bohatstvom vo forme prírodných zdrojov panuje permanentná chudoba.
• Štrukturálne programy spojené s pôžičkami od MMF obsahujú podmienky, že prijímajúci štát zníži alebo odstráni colné bariéry a „otvoria svoje trhy cudzej konkurencii" – inými slovami odoberú od ineho štátu prebytočný tovar, ktorý nemôže predať doma.
ŠTÁTNY DLH
Súčasný britský štátny dlh činí 400 miliard libier – ročný úrok za tento dlh je okolo 25 – 30 miliárd libier. Vláda ho môže splácať len vtedy, keď vytvorí vidinu populacii ako celku, ..."a tak platíme!"... Štátny dlh vzrástol z 26 miliard v roku 1960 na 90 miliard v roku 1980.
Vznikol tak, že si rôzne vlády v priebehu rokov tieto peniaze požičali.
Namiesto aby ich vytvárali sami a púšťali ich do ekonomiky vo forme platieb za verejné služby a projekty slúžiacim k rozvoju ekonomiky a vytvárenia pracovných miest, nechajú ich za seba vytvárať banky, ktoré ich potom požičajú na úrok.
Všetko to začalo v roku 1694, keď kráľ William potreboval peniaze na vojnu s Francúzkom.
Požičall si od skupiny londýnskych bankérov a zlatníkov 1,2 miliona libier.
Odmenou za pôžičku boli títo ustanovený kráľovskou výsadnou listinou ako Bank of England, ktorá sa stala bankérom vlády.
Za túto pôžičku bol účtovaný 8% úrok a okamžite boli zavedené dane na celú škálu tovaru, aby ich bolo z čoho zaplatiť.
Toto znamenalo vznik štátneho dlhu.
• Od tej doby si vlády všade na svete požičiavali peniaze od súkromných bankových kruhov a zdaňovali populáciu, aby mohli platiť úroky.
Ako si požičiava peniaze vláda ?
Keď si vlády požičajú peniaze vydávajú na oplátku pokladničné poukážky alebo dlhopisy – inak známe ako štátne cenné papiere.
Tieto sú podstate IOU's – sľuby vlády splatiť pôžičku k danému datumu a zaplatiť za onú dobu úrok.
Sú nakupované predovšetkým bankami, ale taktiež jedincami s voľnými peniazmi, vrátane tých veľmi bohatých z bankového bratstva, a v posledných rokoch stále viac penzijnými a ostatnými investičnými fondami.
Keď sú štátne cenné papiere nakúpené bankami, je to z ich strany vytváranie peňazí škrtnutím pera, z ničoho.
Banky vytvárajú peniaze požičiavané vláde z ničoho – ich požičaním „do existencie", rovnakým, zpôsobom ako to činí vo vzťahu k jednotlivcom a spoločnostiam.
Vláda má teraz nové peniaze vo forme pôžičiek a môže ich vynaložiť na verejné služby, atď.
Pokiaľ by tieto peniaze nevznikli uvedeným zpôsobom, dôsledkom by bola mnohokrát nižšia ekonomická aktivita.
V tomto systéme JE ŠTÁTNY DLH ÚVER POSKYTNUTÝ VLÁDE A AKO TAKÝ SA STÁVA ZÁSADNOU SÚČASŤOU CELKOVEJ PEŇAŽNEJ ZÁSOBY AKÉHOKOĽVEK MODERNÉHO ŠTÁTU.
Vláda nám neustále hovorí, že nieje dostatok peňazí na to či ono, pretože vie, že náklady za požičanie si akejkoľvek sumy musí byť prenesený na daňového poplatníka.
• Radšej rozpredáva štátne aktíva, a tak sa miesto nej dostane k financovaniu verejných služieb súkromný sektor.
V O J N A ! ! !
... znamená enormné zvýšenie štátneho dlhu...
... a enormné zisky pre banky...
Masívne vládne pôžičky a tvorba peňazí bankami sú pre financovanie vojnových programov potrebné.
Rovnako medzinárodní bankéri tajne financovali obe strany v oboch svetových vojnách a mnoho iných konfliktoch pred tým aj potom.
Po tom čo profitovali z vojny, ktorá zanechala národy s masivnymi dlhmi a viac závislé než hocikedy predtým, financujú banky rekonštrukciu ekonomík poškodených štátov.
Bankéri dokonca pomohli vyvolať vojny. Požadovanie splátok pôžičiek a neúmerne vysokých reparácií po nemeckej Vymarskej republike veľkou mierou vytvorilo podmienky pre vzostup Hitlera.
• Tento vzor bol dobre odzkúšaný v polovici 19. storočia – v tej dobe sa mezinárodný bankér a špekulant Nathan Rothschild mohol honosiť osobným imaním vo výške 50 milionov libier.
Konštantný rast štátneho dlhu
Rovnakým zpôsobom ako si v súčasnom systéme musí požičiavať stále viac priemysel a jednotlivci, aby mohli platiť úroky zo svojich ostávajúcich pôžičiek, musia si stále viac požičiavať i vlády, aby mohli platiť úroky z ostávajúcich pôžičiek.
• Naviac, keď je splatná nejaká emisia štátnych cenných papierov, vláda si jednoducho požičia viac vydaním novej.
Znižovanie štátneho dlhu
„Pokiaľ vláda môže vydávať dolárové dlhopisy, môže práve tak ľahko vydávať dolárové bankovky." Thomas Edison
Vláda by mohla zastaviť požičiavanie si peňazí na úrok, a začať ich vytvárať sama tým, že by ich dodávala do ekonomiky prostredníctvom financovania verejných projektov a služieb, pričom by zároveň vytvárala pracovné miesta a stimulovala by tým ekonomiku.
• Niektoré tak už v omezenej miere činia – čiastka, ktorú obdrží od bánk, keď im predáva hotovosť, je pridaná k verejným prostriedkom a je k dispozícii pre financovanie verejných služieb a projektov.
POZNÁMKY NAKONIEC
Snahy o nájdenie vzorca ako prerozdeľovať peniaze zdaňovaním bohatých, ktorí tak platia za služby pre menej šťastných, vôbec nerieši problém celkového nedostatku peňazí v ekonomike, zapríčinených platbami úrokov za peňažnú zásobu založenú na dlhu – problém, ktorého si musí byť vedomá vetšina socialistov.
Svetové ekonomiky sú naše ekonomiky. My vytvárame skutočné bohatstvo pomocou nášho dôvtipu, podnikania a tvrdej práce. Súčasný bankový systém funguje ako mohutný vysavač tohoto bohatstva a zároveň koncentruje moc a kontrolu v rukách veľmi malej menšiny.
Peniaze sú prostriedok uľahčujúcí výmenu tovaru a služieb. Nieje nič špatného na tom vytvárať ich z ničoho, pretože toto je jediná cesta ako poskytnúť dostatočný objem prostriedkov ku zámene. Množstvo, ktoré je vytlačené alebo vytvorené, pritom len jednoducho musí byť v súlade s objemom prebiehajúcej ekonomickej aktivity. Čo je špatné je to, že právo tak činiť bolo predané do súkromných rúk, ktoré ich vytvárajú ako pôžičky pre súkromný zisk.
Americký prezident Abraham Lincoln považoval za primárnu povinnosť vlády poskytnúť národu prostriedok zámeny, aby sa ekonomike umožnilo fungovať.
ZÁVEROM....
"Nemôžeme konečne začleniť humanitárne princípy spravodlivej distribúcie bohatstva, ktoré zkombinujú základ socializmu s dynamickými výhodami voľnej kapitalistické ekonomiky, čo je v podstate srdcom kapitalizmu?"
• Dokiaľ je moc vytvárať peniaze v súkromných rukách, ktoré tak činia pre zisk a kontrolu, nemôžeme nikdy povedať, že žijeme v demokracii.
POST SCRIPT
Jednotná mena Europskej unie dáva právo riadiť peňažnú zásobu všetkých tých štátov, ktoré sa pripoja k Europskej centrálnej banke. Maastrichtská zmluva (článok 107) zakazuje národným vládam a všetkým ďalším inštitúciam EU usilovať sa o ovplyvnenie bankérov, ktorí tvoria ECB. Toto stavia tvorcov peňazí úplne mimo akoukoľvek formou demokratickej kontroly a hociakou zodpovednosťou.
___________________________________________________________
Richard Greaves je členom skupiny peňažných reformátorov Bromsgrove Group a prispievateľom „Prosperity"
„The Old Stables" Cusop, Herefordshire, HR3 5RQ.
E-mail: rgreaves@supanet.com
Tel: 01497 821406.
http://www.prosperityuk.com/prosperity/prosperity.html
článok vyšiel v dvojčísle 30-31/2004
WM magazín č.30-31 / 2004
..číslo vyšlo 28.6.2004
